A predsa svieti slnko

Autor: Daniel Mišina | 3.11.2008 o 21:06 | Karma článku: 3,00 | Prečítané:  792x

Zazvoní budík. Tri razy ho "zakillujem", ale nakoniec sa mi podarí rozlepiť oči. Z vonku ku mne dolieha nejaký podivný zvuk. Do pííííííííp! Zasa musí chcať?!

Moje prvé slová nového dňa sú jasným dôkazom, že na prehnané pozitívne myslenie si naozaj nepotrpím. S neskutočnou nevôľou vstanem, idem zdvihnúť žaluzie a na vlastné oči sa presvedčiť, či ma náhodou môj sluch neklamal. Letmý pohľad z okna bol dôkazom, že môj sluch je zatiaľ v poriadku.

 

Spáchal som každodenný ranný rituál a poďho do práce. Keďže prší, nechce sa mi ísť pešo ani len tú jednu zastávku. Podliezol som zábradlie, prebehol v rannej špičke cez dvojprúdovú cestu a počkal na prepchatú električku.

 

V električke som stál pri jednej slečne. Sedela a pozerala von zahmleným oknom. Veľa toho asi nevidela. Uvažoval som, akí sme ráno ľudia zvláštni a ako dokážeme len tak čumieť do blba. Zrazu sa táto slečna usmiala a na zahmlené okno nakreslila usmievajúce sa slniečko. Tiež som sa zasmial sám pre seba. Chcí. A predsa svieti slnko. Milá slečna, ďakujem vám v tento upršaný deň za nádherné slnečné ráno.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť a nemať výčitky

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky a potom to nezvládajú.

ŠPORT

Sagan: Môj fanklub a moji fanúšikovia sú dve veci

Majster sveta prišiel na Slovensko.


Už ste čítali?